The story of 1.

Občas keď si po práci potrebujem odýchnuť, surfujem netom svetom a hľadám a včera som narazil na veľmi zaujímavý príbeh o "jednotke".
Určite to stojí za nakuknutie.
Majte sa fajn . . . :-)

Rozprávka na pokračovanie ... (časť. 1)

. . . kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a sedmoro riekami, tam kde sa slniečko po zlatej niti každý večer spúšťalo z oblohy a mesiačik po striebornom rebríku do tmavej noci stúpal, žila raz jedna kráľovská rodina. V nádhernom zámku s výhľadom na celé okolie žil a panoval múdry a láskavý kráľ, spolu s jeho drahou polovičkou kráľovnou, ktorá sa o kráľovstvo s láskou starala.
A takisto s nimi bývala krásna ale namyslená princezná, ktorá sa o nič iné nestarala len o šperky a drahé kamene, zlato, striebro, bronz a meď a o ostatných ľudí v kráľovstve nemala vôbec záujem. Iba o svojho miláčika sa starala, jednohlavého draka Atreia.
Atrei mal ohromnú papuľu, ktorou na jedno zahryznutie celú armádu statných vojakov pochrúmal a neustále mu z nej tiekli jedovaté sliny, z ktorých zápachu sa každému žalúdok na trikrát obrátil. Jedine princezná sa k nemu túlila akoby to bolo malé voňavé mačiatko a on ju za to poslúchal na slovo ked sa po kráľovstve spolu prechádzali.
Kráľovi a kráľovnej veru nebolo po vôli, že takúto potvoru majú v kráľovstve (máme na mysli Atreia), ale svojej dcére nevedeli v ničom povedať nie, tak veľmi ju milovali.
Jedného dňa sa však v kráľovstve objavil švárny mládenec. Potuloval sa po kraji a hľadal si prácu na obživu a na zárobok, aby mohol ďalej v ceste za dobrodružstvom pokračovať.
Ako tak kráča po nádvorí zámku, čo nevidí, ohromnú obludu, ktorá uniesla nádherné dievča a snaží sa ju zožrať (to len princezná Atreiovi po výdatnom obede zúbky čistila). Neváhal ani chvíľu, vytasil svoj ostrý meč a hnal sa zabiť potvoru. Ako tak princezná umývala zúbky atreiovi zbadala mládenca ako sa na ňu s mečom ženie. Neváha veru ani chvíľu a postavila sa mu zoči voči, chránila si svojho miláčika. Mládenec zastal, zmätený a zadýchčaný, Atrei len nechápavo pozerá, čo sa to deje. Pozerajú mládenec s princeznou jeden druhému do očí, pozerajú a pozerajú a nevedia sa vynadívať. Najprv len mierny úsmev preletí obom po tvári, potom princezná úsmevom aj zúbky belostné vycerí, mládenec sa zapíri a princezná očkami žmurkať začne. A Atrei len nechápavo pozerá, čo sa to s jeho pani deje a kto je ten cudzí junák.
Pozerali dlho, bez slova, až sa nakoniec do seba zaľúbili.
A rozprávky ani zďaleka nie je koniec, skôr začiatok . . .

... to be continued ...

. . . zbožňujem keď mi vyzývavo hovoríš, že ti vôbec nechýbam, a pritom obaja vieme, že by sme sa jeden od druhého najradšej vôbec nepohli . . .
. . . zbožňujem keď ma na verejnosti úplne bez ostychu zvádzaš a ja sa tvárim, že mi to veľmi prekáža . . .
. . . zbožňujem keď sa hlasno smeješ na vtipoch, ktoré vôbec nie sú smiešne; smeješ sa len preto, lebo to máš rada . . .
. . . zbožňujem keď mi do telefónu potichu hovoríš, že ma ľúbiš, ako keby to bolo tajomstvo, ako keby si sa bála, že ja teba nie . . .
. . . zbožňujem iskričky v očiach, ktoré sa objavia vždy keď ťa pobozkám . . .
. . . zbožňujem tvoj úsmev, ktorým mi oznamuješ, že dnes opäť prežijem nádherný deň . . .
. . . zbožňujem . . .

. . . teba . . .

...
Bola vlhká a horúca. Jej rozpálené dotyky mi robili neskutočne dobre na všetky časti môjho znaveného tela. Pomaly ma opantávala, objímala, rozpaľovala. Priam som sa zadúšal od rozkoše, ktorú mi spôsobovala . . .

(najlepšie ranné potešenie - horúca sprcha) :-)

Opäť na výlete ...

Milovaná sa začala na štátnice učiť, takže aj Bratislavu odmieta poctiť svojou prítomnosťou.
A tak som sa za ňou vybral do VK. Jej rodičia sa ešte k tomu rozhodli na víkend odísť z domu, takže nebolo nad čím premýšľať. V piatok večer som už bol na mieste. Jej psíkovi sa moja návšteva vôbec nepozdávala. Dokonca sa rozhodol, že ma pre istotu radšej hned rozhryzne na polovicu. Milovná mu v tom však uspešne zabránila, a to ma havino tak o 20 kilo viac ako ona. Po pol hodine našťastie pochopil, že som prišiel v mieri a pod vyplyvom mojich šikovných prstíkov za jeho ušiskami sa z nás o chvíľku stali veľkí kamaráti (tie prstíky zbožnuje aj milovaná, aj keď ju som ešte za uškami neškrabkal). Druhý deň ma však čakala ďalšia oveľa ťažšia etapa pobytu vo VK, a to návštevu starých rodičov. Skočili sme s milovanou do obchodu, starkej niečo sladké, starkému fľaška kvalitného vínka, s prázdnymi rukami sa predsa na návštevu nechodí. Nasadil som príjemný úsmev č. 1, prešiel som si v hlave tie správne odpovede na potencionálne otázky a hor sa do boja. Prvý dojem je predsa dôležitý :-). Musím priznať, že to bolo v celku príjemné. So starkým sme pokecali o vínku, aj sme najaký ten pohárik vypili, so starkou zase "zaspomínali" na dávne časy keď ešte milovanú v kočíku vozila, a tak podobne. Večer sme na drink do miestnej krčmičky skočili a potom unavení do postielky zaliezli. Ráno ma milovaná sladkým božtekom zobudila, omeletu so syrom urobila (mňam), kávičku pripravila, po kávičke vášnivo pomilovala, a neskôr sa nežne ku mne túlila. Po obede však ďalšia zaťažkávacia skúška na mňa čakala, a to príchod rodičov. Trošku som mal predsa len stresy z toho, ale nakoniec to bolo veľmi pohodové. Maminka usmievavá, otec seriózny a debata neviazaná. Pred odchodom domov ma ešte na obed pozvali a neskôr previezli po okolí a krásy blízkeho okolia poukazovali.
No vcelku zaujímavý víkend to bol. :-)

Džin s tonikom ...

"Myslel som si, že si mŕtvy ..." nadhodil Arthur.
"Nejaký čas som si to myslel aj ja," prikývol Ford, "a potom som bol zasa pár týždňov presvedčený, že som citrón. Dlho som sa zabával tým, že som skákal do džinu s tonikom."
Arthur si odkašlal raz a potom ešte raz.
"Kde..." snažil sa spýtať, "kde si..."
"Kde som našiel džin s tonikom?" dokončil otázku namiesto neho Ford. "Našiel som jedno jazierko, ktoré si myslelo, že je džin s tonikom, a začal som doň skákať. Aspoň sa mi teda zdalo, že si myslí, že je džin s tonikom."
"Ale možno," dodal po chvíli s uškrnom, ktorý by každého príčetného človeka vyhnal do koruny najvyššieho stromu v okolí, "možno som si to len predstavoval."
Čakal na Dentovu reakciu, no Arthur mal dosť rozumu na to, aby nijako nezareagoval.
"Pokračuj," povedal namiesto toho vyrovnane.
"Vieš, ide o to," spustil Ford, "že nemá význam dohnať sa k šialenstvu tým, že sa snažíš nezblázniť. Oveľa jednoduchšie je vzdať to a uchovať si príčetnosť na neskôr."

"Douglas Adams; Život, vesmír a všetko - Stopárov sprievodca po galaxii"

Výlet . . .

Mám rád spontánne rozhodnutia a nápady, hlavne v prípade keď dopadnú tak ako majú.
Čakal ma spoločný víkend s milovanou v Blave, ale tá predstava ma nelákala. Nie, že by to nemalo byť fajn, veď aj blave sa dá ako tak zabaviť. Jednoducho som mal pocit, že treba nejakú zmenu.
Rozhodol som sa. Objednal hotel. Zistil autobusy na miesto určenia. Oznámil milovanej, aby si zbalila veci a šli sme. Ruka v ruke. Natešení a nadržaní. Konečne víkend bez toho, aby nás niekto otravoval, obmedzoval, bez toho aby nám bránil užívať si lásku tak ako to má byť.
Izba bola úžasne veľká, ale najviac nás potešila obrovská posteľ. No čo vám budem rozprávať :-).
Nasledovala fantasticky štiplavá pizza, vínko, borovička s džúsom, jazzový koncert, prechádzky a dlhé rozhovory, leňošenie a mazlenie, milovanie a únava, spánok a vášnivé sny, jednoducho krásny víkend . . .

Night, night ...


Spíš? - zašepkal som ticho.

Nie. - odpovedala nežne a otočila sa ku mne.

Prečo? Nemôžeš zaspať? - spýtal som sa.

Pozrela na mňa a povedala - Nemôžem, pretože ťa chcem.

. . .