Thursday, March 01, 2007















. . .


Letuška nám oznámila, že o chvíľu budeme pristávať. Prebral som sa zo snívania o teplom počasí, jemne som pohladil milovanú po líčku. Otvorila oči, zopakoval som správu o pristávaní a obaja sme sa s nádejou pozreli cez malé okienko. Unavený po viac ako desať hodinovou lete sme pohľadom na "zasľúbenú" krajinu nasávali prvé náznaky exotiky. Iba pár oblakov nám zakrývalo výhľad na belostné pláže a množstvo zelene, a kde tu červené strechy mestečiek a dedín.
Letisko bolo skoro prázdne, iba pár ľudí z nášho letu sa tam motalo a spolu s nami čakalo na batožinu. Už sme to obaja cítili, už sme tu, naše vysnívané miesto. Držal som ju za ruku a nevedel sa dočkať kedy už budeme v hoteli. Pred letiskom nás čakalo auto. Šofér bez slova naložil batožinu a vyrazili sme. Spýtal som sa ho kedy budeme na mieste a on mi krásne zafarbenou francúzštinou oznámil, že cesta trvá hodinu. Hotel je skoro na druhej strane ostrova. Podľa katalógu to vlastne nemal byť hotel, ale to že to bude skutočne neskutočne nádherné sme zistili až neskôr.
Poprosil som šoféra, či by sme sa nemohli zastaviť ešte niekde na raňajky, či obed, ani som vlastne nevedel koľko je hodín. Súhlasil a zobral nás do malej dedinky pri pláži, bolo niečo po jedenástej, slnko pražilo a klimatizácia v aute pracovala nehlučne a účinne.
Z hlavnej cesty sme odbočili na úzku cestičku, z ktorej z času na čas odbočovali ďalšie a ďalšie cesty. Nakoniec sme sa aj my do jednej z nich dostali a po pár minútach sa nám naskytol nádherný pohľad. Čakal nás tam maličký domček, s úžasnou terasou a nádherným výhľadom na more. Tak toto bol náš "hotel". Zostali sme pre ním stáť v nemom úžase. Všade voňali borovice a iné nám neznáme rastlinky. Šofér vyložil batožinu, zatvoril kufor auta, podal mi kľúče a zaželal nám príjemný pobyt, pri nastupovaní do auta ešte zakričal, že všetko čo potrebujeme dostaneme cez telefón ktorý je v dome. Všetko! Odomkol som, zatvoril za nami dvere a privinul si milovanú k telu. Obaja sme boli unavení, ale o to viac roztúžení. Do spálne sme sa nedostali, milovali sme sa pomaly a nežne priamo v predsieni na dlážke. Spali sme až do večera.
Na stole som našiel informácie o miestnych špecialitách a takisto číslo na ktoré treba zavolať. Vybrali sme si jedlo k tomu dve fľašky dobrého francúzskeho vína. Neskôr sme len tak ležali na terase a opájali sa západom slnka, silným vínom, vôňami karibského mora a teplom našich nahých tiel. Bolo nám nádherne. Nerozprávali sme sa, len sme si užívali šum mora a z času na čas sa bozkávali. Čakali nás fantastické dva týždne. Dva týždne neustáleho milovania . . .

5 Comments:

Blogger Pecosita said...

provokujes? ;)

10:43 AM  
Blogger lizardik said...

hej provokujem, ale iba fantáziu :-)

10:47 AM  
Blogger Pecosita said...

no, ved! ;)

12:39 PM  
Blogger sufjan holland said...

uff...tisko zavidiim

9:26 AM  
Blogger sufjan holland said...

asi si aj ja refreshnem tu fantaziu:D

9:26 AM  

Post a Comment

Subscribe to Post Comments [Atom]

<< Home