Rozprávka na pokračovanie ... (časť. 1)

. . . kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a sedmoro riekami, tam kde sa slniečko po zlatej niti každý večer spúšťalo z oblohy a mesiačik po striebornom rebríku do tmavej noci stúpal, žila raz jedna kráľovská rodina. V nádhernom zámku s výhľadom na celé okolie žil a panoval múdry a láskavý kráľ, spolu s jeho drahou polovičkou kráľovnou, ktorá sa o kráľovstvo s láskou starala.
A takisto s nimi bývala krásna ale namyslená princezná, ktorá sa o nič iné nestarala len o šperky a drahé kamene, zlato, striebro, bronz a meď a o ostatných ľudí v kráľovstve nemala vôbec záujem. Iba o svojho miláčika sa starala, jednohlavého draka Atreia.
Atrei mal ohromnú papuľu, ktorou na jedno zahryznutie celú armádu statných vojakov pochrúmal a neustále mu z nej tiekli jedovaté sliny, z ktorých zápachu sa každému žalúdok na trikrát obrátil. Jedine princezná sa k nemu túlila akoby to bolo malé voňavé mačiatko a on ju za to poslúchal na slovo ked sa po kráľovstve spolu prechádzali.
Kráľovi a kráľovnej veru nebolo po vôli, že takúto potvoru majú v kráľovstve (máme na mysli Atreia), ale svojej dcére nevedeli v ničom povedať nie, tak veľmi ju milovali.
Jedného dňa sa však v kráľovstve objavil švárny mládenec. Potuloval sa po kraji a hľadal si prácu na obživu a na zárobok, aby mohol ďalej v ceste za dobrodružstvom pokračovať.
Ako tak kráča po nádvorí zámku, čo nevidí, ohromnú obludu, ktorá uniesla nádherné dievča a snaží sa ju zožrať (to len princezná Atreiovi po výdatnom obede zúbky čistila). Neváhal ani chvíľu, vytasil svoj ostrý meč a hnal sa zabiť potvoru. Ako tak princezná umývala zúbky atreiovi zbadala mládenca ako sa na ňu s mečom ženie. Neváha veru ani chvíľu a postavila sa mu zoči voči, chránila si svojho miláčika. Mládenec zastal, zmätený a zadýchčaný, Atrei len nechápavo pozerá, čo sa to deje. Pozerajú mládenec s princeznou jeden druhému do očí, pozerajú a pozerajú a nevedia sa vynadívať. Najprv len mierny úsmev preletí obom po tvári, potom princezná úsmevom aj zúbky belostné vycerí, mládenec sa zapíri a princezná očkami žmurkať začne. A Atrei len nechápavo pozerá, čo sa to s jeho pani deje a kto je ten cudzí junák.
Pozerali dlho, bez slova, až sa nakoniec do seba zaľúbili.
A rozprávky ani zďaleka nie je koniec, skôr začiatok . . .

... to be continued ...