Opäť na výlete ...

Milovaná sa začala na štátnice učiť, takže aj Bratislavu odmieta poctiť svojou prítomnosťou.
A tak som sa za ňou vybral do VK. Jej rodičia sa ešte k tomu rozhodli na víkend odísť z domu, takže nebolo nad čím premýšľať. V piatok večer som už bol na mieste. Jej psíkovi sa moja návšteva vôbec nepozdávala. Dokonca sa rozhodol, že ma pre istotu radšej hned rozhryzne na polovicu. Milovná mu v tom však uspešne zabránila, a to ma havino tak o 20 kilo viac ako ona. Po pol hodine našťastie pochopil, že som prišiel v mieri a pod vyplyvom mojich šikovných prstíkov za jeho ušiskami sa z nás o chvíľku stali veľkí kamaráti (tie prstíky zbožnuje aj milovaná, aj keď ju som ešte za uškami neškrabkal). Druhý deň ma však čakala ďalšia oveľa ťažšia etapa pobytu vo VK, a to návštevu starých rodičov. Skočili sme s milovanou do obchodu, starkej niečo sladké, starkému fľaška kvalitného vínka, s prázdnymi rukami sa predsa na návštevu nechodí. Nasadil som príjemný úsmev č. 1, prešiel som si v hlave tie správne odpovede na potencionálne otázky a hor sa do boja. Prvý dojem je predsa dôležitý :-). Musím priznať, že to bolo v celku príjemné. So starkým sme pokecali o vínku, aj sme najaký ten pohárik vypili, so starkou zase "zaspomínali" na dávne časy keď ešte milovanú v kočíku vozila, a tak podobne. Večer sme na drink do miestnej krčmičky skočili a potom unavení do postielky zaliezli. Ráno ma milovaná sladkým božtekom zobudila, omeletu so syrom urobila (mňam), kávičku pripravila, po kávičke vášnivo pomilovala, a neskôr sa nežne ku mne túlila. Po obede však ďalšia zaťažkávacia skúška na mňa čakala, a to príchod rodičov. Trošku som mal predsa len stresy z toho, ale nakoniec to bolo veľmi pohodové. Maminka usmievavá, otec seriózny a debata neviazaná. Pred odchodom domov ma ešte na obed pozvali a neskôr previezli po okolí a krásy blízkeho okolia poukazovali.
No vcelku zaujímavý víkend to bol. :-)