Wednesday, March 07, 2007

Taký malý zázrak.

Nerád dlho telefonujem. Maximálne presne toľko koľko potrebujem na vybavenie danej konkrétnej veci.
S milovanou je to však iné. Aj šiesty telefonát počas niekoľkých hodín v priebehu dňa je ešte stále osviežujúci. Smejeme sa na to, ako si donekonečna opakujeme, že si neskutočne chýbame a že sa ešte stále ľúbime. Minúta sa zdá byť len krátkym okamihom a môj mesačný paušál sa razom premení na týždenný, ale kto by sa už zaoberal takými maličkosťami, že? :-)

6 Comments:

Blogger natalie said...

Rozmýšľam, či závidím. Nezávidím. :)

4:31 PM  
Anonymous Anonymous said...

chlape kolko ste uz so slecnou spolu?...
nech viem ci mi ma byt luto..bo moj drahehy uz po roku toto vsetko poklada za uplnu zbytocnost a nepodstatnu vec..:/

9:00 PM  
Blogger lizardik said...

hmm, ešte len 5 mesiacov, a viem, že to takto nebude naveky, ale nech to vydrží čo najdlhšie :-)

8:00 AM  
Blogger S. said...

zazivam nieco podobne... je to priserne. neda sa to vydrzat. ale v momente ked pocujem jeho hlas v telefone je vsetko zasa ok. svet je v rovnovahe a sme obaja stastni...

9:04 AM  
Blogger Danulík said...

ach jo, my si uz ani nevolame. jak stari manzelia po 40-rich rokoch manzeltva. niekedy by mi aj dobre padlo ked cingol ....

12:54 PM  
Blogger Silviah said...

Och!...

5:55 AM  

Post a Comment

Subscribe to Post Comments [Atom]

<< Home