... "deti sa na teba pýtajú" napísala mi.
Prišlo mi to trošku zvláštne, zvláštny pocit na duši. Spomenul som si na všetky tie detské tváre, na ich smiech, na to ako som sa s nimi hral, rozprával, zaujímal sa o ich problémy v škole. Boli to naše deti, aj ked našimi neboli.
Boli časy keď som túžil po tom mať s ňou dieťa, a nie len jedno. Tešili sme sa na to spolu. Rozprávali sme sa o tom. Plánovali.

... už ma pri myšlienke na ňu nepichá pri srdci, už je len matnou spomienkou na sen minulej noci...
... už ani nemám potuchy, čo sa mi to vlastne snívalo ...
... začal som snívať nový sen, sen, ktorý je skutočnosťou a len pevne dúfam, že sa opäť nerozplynie do ničoty ...