biely piesok . . .

Posledný deň sme sa vybrali opäť na pláž. Obaja sme cítili, že nechceme odísť. Bolo nám úžasne. Ďaleko od hlučného hlavného mesta, ktoré sa tvári, že je "veľkomestom", ďaleko od všetkých tých problémov, ktoré nás každodenne obklopujú, ďaleko . . .
Tu sme boli sami sebou, a hlavne sme boli spolu.
Šoféroval som pomaly, veľmi pomaly, akoby som sa snažil zadržať každým pohybom čas. Bezúspešne.
Naša pláž bola opustená, ako vlastne celé tie nádherné dva týždne. Preto sme si ju nazvali našou plážou a po zbytok dní aj našou zostane.
Vybral som z auta deku a košík s jedlom a s vínom. Zvykli sme si sem chodiť každý večer. Pozorovali sme západ slnka, popíjali opojné francúzske vína a dlho do noci sme sa rozprávali, smiali, milovali . . .
Toto však bol výnimočný večer. Posledný. Zajtra nás lietadlo vytrhne z krásneho sna a odvezie nás späť do Európy, do Paríža a odtiaľ len pár hodín domov.
Zapálil som sviečky ktoré sme si zvykli nosiť so sebou, nie kvôli svetlu, skôr kvôli atmosfére. Aj keď zapadlo slnko tak bolo ešte stále dosť svetla, ale tie mihotajúce svetielka sviečok nám pôsobili neskutočnú radosť. Vzduch voňal kvetmi, palmami a morom, a láskou.
Naša pláž, naše slová, naše myšlienky, naše vzdychy, náš život . . .

O zverokruhu a o nás

Milovaná je panna a ja rak. Aj keď na veci ako horoskopy a znamenia zverokruhu neverím, predsa len to má niečo do seba. Aspoň ja som úplný rak, teda niekedy, ale v podstate väčšinu času. Pozreli sme si teda spoločnú predpoveď nášho súžitia a vyšlo nám, že sa k sebe hodíme, máme veľmi podobné povahy, ale že sa spolu budeme neskutočne nudiť. Zatiaľ to tak vôbec nie je a aj keď to tak bude tak budem spokojný. Nie je predsa nič lepšie ako sa nudiť s niekým koho milujem. Ležať pred telkou alebo pod perinkou, hmmm, takú nudu ja veru môžem.

Taký malý zázrak.

Nerád dlho telefonujem. Maximálne presne toľko koľko potrebujem na vybavenie danej konkrétnej veci.
S milovanou je to však iné. Aj šiesty telefonát počas niekoľkých hodín v priebehu dňa je ešte stále osviežujúci. Smejeme sa na to, ako si donekonečna opakujeme, že si neskutočne chýbame a že sa ešte stále ľúbime. Minúta sa zdá byť len krátkym okamihom a môj mesačný paušál sa razom premení na týždenný, ale kto by sa už zaoberal takými maličkosťami, že? :-)

Zobudili sme sa tesne pred obedom. Konečne som si posunul hodinky na miesty čas. Prešiel som sa po dome a zistil som, že vo vnútri nebol až taký malý ako na prvý pohľad zdalo. Bol luxusne zariadený, skoro v európskom štýle, to asi aby sa hostia cítili ako doma, na stenách však viseli exotické obrazy, možno od nejakého miestneho umelca. Dvere na terasu sme nechali celú noc otvorené, podľa hotelovej brožúry teplota len málokedy klesne pod 20 stupňov, jemný vánok sa pohrával s ľahkými béžovými závesmi a prinášal do vnútra teplý, slnkom prehriaty vzduch. Ľahol som si späť k milovanej. Ešte spala a v spánku sa usmievala. Pohladil som ju a bozkal na čelo. Nechcela sa prebudiť a ja som ju nechcel nechať spať. Nechcel som premeškať ani jednu chvíľku. Mal som obrovskú chuť sa s ňou opať milovať. Nežne, pomaličky, čo najpomalšie hladiť jej krásne krivky. Tešil som sa na jej opálenú pokožku. Odkryl som tenkú prikrývku a vkĺzol k nej. Začal som ju hladiť a bozkávať na krk, to vždy zaberie. Trošku pootvorila hnedé očká a usmiala sa na mňa. Cítil som už aj v jej tele chvenie. Tešila sa na mňa a ja na ňu. Vôbec sme sa nesnažili to odďalovať. Bolo nám jednoducho krásne.
Raňajky nám priniesol poslíček a my sme si ich užívali pri pohlade na pokojné more od ktorého sa odrážali tisícky slnečných lúčov.
Po obede dorazilo auto z požičovne, podpísal som potrebné dokumenty a vyrazili sme na výlet. Neďaleko sú vraj pláže, na ktoré celé dni nikto nezablúdi . . .

. . .

Letuška nám oznámila, že o chvíľu budeme pristávať. Prebral som sa zo snívania o teplom počasí, jemne som pohladil milovanú po líčku. Otvorila oči, zopakoval som správu o pristávaní a obaja sme sa s nádejou pozreli cez malé okienko. Unavený po viac ako desať hodinovou lete sme pohľadom na "zasľúbenú" krajinu nasávali prvé náznaky exotiky. Iba pár oblakov nám zakrývalo výhľad na belostné pláže a množstvo zelene, a kde tu červené strechy mestečiek a dedín.
Letisko bolo skoro prázdne, iba pár ľudí z nášho letu sa tam motalo a spolu s nami čakalo na batožinu. Už sme to obaja cítili, už sme tu, naše vysnívané miesto. Držal som ju za ruku a nevedel sa dočkať kedy už budeme v hoteli. Pred letiskom nás čakalo auto. Šofér bez slova naložil batožinu a vyrazili sme. Spýtal som sa ho kedy budeme na mieste a on mi krásne zafarbenou francúzštinou oznámil, že cesta trvá hodinu. Hotel je skoro na druhej strane ostrova. Podľa katalógu to vlastne nemal byť hotel, ale to že to bude skutočne neskutočne nádherné sme zistili až neskôr.
Poprosil som šoféra, či by sme sa nemohli zastaviť ešte niekde na raňajky, či obed, ani som vlastne nevedel koľko je hodín. Súhlasil a zobral nás do malej dedinky pri pláži, bolo niečo po jedenástej, slnko pražilo a klimatizácia v aute pracovala nehlučne a účinne.
Z hlavnej cesty sme odbočili na úzku cestičku, z ktorej z času na čas odbočovali ďalšie a ďalšie cesty. Nakoniec sme sa aj my do jednej z nich dostali a po pár minútach sa nám naskytol nádherný pohľad. Čakal nás tam maličký domček, s úžasnou terasou a nádherným výhľadom na more. Tak toto bol náš "hotel". Zostali sme pre ním stáť v nemom úžase. Všade voňali borovice a iné nám neznáme rastlinky. Šofér vyložil batožinu, zatvoril kufor auta, podal mi kľúče a zaželal nám príjemný pobyt, pri nastupovaní do auta ešte zakričal, že všetko čo potrebujeme dostaneme cez telefón ktorý je v dome. Všetko! Odomkol som, zatvoril za nami dvere a privinul si milovanú k telu. Obaja sme boli unavení, ale o to viac roztúžení. Do spálne sme sa nedostali, milovali sme sa pomaly a nežne priamo v predsieni na dlážke. Spali sme až do večera.
Na stole som našiel informácie o miestnych špecialitách a takisto číslo na ktoré treba zavolať. Vybrali sme si jedlo k tomu dve fľašky dobrého francúzskeho vína. Neskôr sme len tak ležali na terase a opájali sa západom slnka, silným vínom, vôňami karibského mora a teplom našich nahých tiel. Bolo nám nádherne. Nerozprávali sme sa, len sme si užívali šum mora a z času na čas sa bozkávali. Čakali nás fantastické dva týždne. Dva týždne neustáleho milovania . . .