Wednesday, November 22, 2006

"Zaneprázdnený"

Má hnedé oči, krásny úsmev, úžasné krivky a obdivuhodnú schopnosť vymazať z okolia všetky rušivé vplyvy. Keď som s ňou, tak chcem byť s ňou; okolie nevnímam. Vadí mi keď nás niekto osloví, vadí mi keď nás čašník ruší a ja musím svoje pery odtiahnuť z jej krku a vysvetliť mu, že VÁŽNE dnes večer už nič nebudeme chcieť.

Prosím Vás všetkých, ak Vás budem na verejnosti ignorovať, nie som neslušný, som len „zaneprázdnený“.


Na čo myslíš? – spýtal som sa.

Na nič. – odpovedala krátko a jemne sa usmiala.

Tiež som sa usmial a zatvoril oči. Aj ja som myslel na nič.

Cítil som pod perinou jej horúce nahé telo a čas plynul tak príjemne pomaly.

. . .

Sunday, November 05, 2006



Nav
ždy, nikdy, nikde, s nikým, stále, večne, rovnako ...

Budík zvonil už pred 15 minútami, ale intenzívne som ho ignoroval. Opäť nový týždeň, ale neviem či na ňom bude niečo nové. Skôr to bude zase o tom istom, nudné, fádne, pracovné!

Snažím sa zachrániť si každý deň posledné zvyšky zdravého rozumu a nájsť si aspoň akú takú zábavu, rozptýlenie, jednoducho nejakú radosť. Akokoľvek sa však snažím, stále chýba tá podstatná esencia života, ktorý som mal tak rád. Stále mi chýba ľudský dotyk, objatie, bozk, milé slová a tá obyčajná nevšedná všednosť každodenného bytia s osobou ktorú milujem.

Podávam si inzerát: „Hľadám druhý diel do dvojdielneho puzzle“.

Zn: Na cene nezáleží!